Primaciálny palác

Ladislava stojí na mieste pôvodnej sakrálnej stavby. Priečelie paláca orientovaného do námestia má charakteristickú fasádu s dominantným stredným rizalitom s mohutnými pilastrami, balkónom a tympanónom. Pôvodnú fresku na tympanóne od Franza Maulbertscha nahradila v roku 1960 mozaika Ernesta Zmetáka s rovnakým námetom. Na jej vrchole je umiestnený aj štylizovaný mestský znak, ktorý nahradil erb Uhorska. Architektonickú krásu stavby dotvára séria skulptúr umiestnených na atike. Po bokoch tympanónu sú na atike kamenné vázy od Jána Messeschmidta, alegorické plastiky od Matthäusa Köglera (Múdrosť, Láska k vlasti, Mlčanlivosť a Čistota srdca) a od Filipa Jakuba Prokopa Minerva, Božia múdrosť a Učenlivosť. Hádam najpôsobivejším prvkom dotvárajúcim vzhľad stavby je na štíte nad tympanónom umiestnený mohutný erb arcibiskupa Batthyányho doplnený kardinálskym klobúkom a kniežacou korunou od Matthäusa Köglera. Na prvom vnútornom nádvorí paláca stojí nádherná fontána sv. Juraja, zobrazujúca legendárneho rytiera bojujúceho s drakom..

Súčasne tu dal v roku 1454 postaviť kaplnku zasvätenú uhorskému svätcovi sv. Ladislavovi. Ďalšou stavebnou úpravou prešla budova v prvej polovici 16. storočia, keď sa zmenila na renesančnú kúriu. Dnešný vzhľad paláca je výsledkom prestavby v barokovo-klasicistickom štýle v druhej polovici 18. storočia. Iniciátorom stavby ako reprezentačného sídla najvyššieho duchovného krajiny, bol uhorský primas a ostrihomský arcibiskup Jozef Batthyány..

Jej vznik je časovo spätý s prestavbou paláca v prvej polovici 15. storočia. Pôvodne na tomto mieste stávala omnoho staršia kaplnka toho istého zasvätenia. Navonok pôsobí kaplnka veľmi nenápadne a jej existencia sa v exteriéri vôbec neprejavuje. Interiér sa však radí k hodnotným umeleckým pamiatkam a predstavuje jednotné umelecké dielo konca 18. storočia vytvorené predstaviteľmi viedenskej umeleckej školy. Pôsobivá je stropná freska s motívom zázraku sv. Ladislava, oltárny obraz so sv. Jozefom a vedľa stojace súsošie Kalvárie. Krása interiéru kaplnky vynikne najviac pri prehliadke paláca z priestoru lóže a súkromného arcibiskupovho oratória..

Ich vznik, rovnako ako spôsob ako sa do paláca dostali, je zahalený tajomstvom. Tapisérie boli v roku 1632 vytvorené v tkáčskej dielni v anglickom Mortlake pri Londýne, kde ich na objednávku kráľa Karola I. zhotovili podľa výtvarnej predlohy maliara Francisa Cleyna. Pravdepodobne tvorili súčasť umeleckej výzdoby niektorého z kráľovských palácov. Záhadným spôsobom sa gobelíny ocitli v Bratislave. Na prelome 18. a 19. storočia význam Primaciálneho paláca ako sídla uhorského primasa upadal, až napokon ostal opustený. Tento stav trval vyše sto rokov. Začiatkom 20. storočia potrebovalo mesto rozšíriť priestory Starej radnice a ako vhodný objekt si vyhliadlo v susedstve ležiacu, opustenú a schátralú budovu paláca. V roku 1903 ju od ostrihomského arcibiskupstva odkúpilo a následne pristúpilo k oprave stavby. Pri rekonštrukčných prácach objavili robotníci pod vrstvou tapiet v Zrkadlovej sieni roky nepoužívaný komín so vzácnym obsahom. Záhadou ostáva, ako a prečo boli tapisérie schované a tiež fakt, že arcibiskupskí úradníci pri predaji paláca na ne zabudli. Dnes tvoria tapisérie, v zozname umeleckých pamiatok zapísané pod názvom bratislavské (anglické) gobelíny, obrovský ťahák návštevníkov tejto vzácnej stavebnej pamiatky..