
Kostol sv. Alžbety, postavený v slohu vrcholného baroka, je jednoloďová sakrálna stavba s dominantnou vežou, nadstavenou na stavbe kostola. Charakteristickým znakom kostola je konkávne prehnutý rizalit s fasádou obsahujúcou niky, v ktorých sú umiestnené plastiky svätcov: v štíte je umiestnené socha patrónky kostola so žobrákom pri jej nohách, v bočných výklenkoch priečelia sú sochy dvoch významných uhorských kráľov a svätcov – sv. Štefana, prvého uhorského kráľa, a sv. Ladislava. Sochy sv. Alžbety, sv. Jozefa a sv. Imricha, umiestnené v nikách, dotvárajú i čelnú fasádu kláštornej budovy. Interiér kostola zaujme svojím mobiliárom a výmaľbou. Strop je rozdelený na tri klenbové polia s kupolou v strednom poli. Dominantnou témou oltárnych obrazov i nástenných malieb je postava Ježiša Krista. Autorom iluzívnych malieb na klenbách i oltárnych obrazov na hlavnom a bočných oltároch (sv. Rodiny… číst dále
Prvý špitál sv. Alžbety sa podľa dochovaných záznamov uvádza v Bratislave už v roku 1420. Stavba dnešného barokového kostola zasväteného tejto uhorskej patrónke, rodáčke z Bratislavy, pochádza z rokov 1739–1743, kedy podľa projektu rakúskeho architekta Franza A. Pilgrama postavili mimo mestských hradieb pre ženskú rehoľu alžbetínok jednoloďový kostol s kláštorom a nemocnicou. Členky rehole sa starali o ťažko chorých pacientov a i dnes vykonávajú túto službu v neďalekej nemocnici. Stavbu kostola inicioval vtedajší ostrihomský arcibiskup a uhorský primas Imrich Esterházy.