Koniarovce

V polovici 19. storočia tieto objekty zlúčil do jedného vtedajší majiteľ Adolf von Hohenstögh. Kúria bola upravená do novoklasicizmu a vznikla aj okrasná záhrada s kaplnkou. V roku 1884 sa kúria dostáva do vlastníctva Jakoba Leopolda Sieberta, ktorý v roku 1903 až 1905 dostal do daru od bolívijského konzula a zároveň švagra Felixa Bischoffa novú okrasnú záhradu, ktorá brala inšpiráciu zo záhrad pri vile Monrepos. Počas 2.svetovej vojny sa tu usídlili nemecké vojská a časť záhrady používali na zákopy. Neskôr ju v roku 1945 ostreľovali ruské vojská, ktoré po jej dobití používali kúriu ako nemocnicu. Rodina Siebert žila v kúrií aj po zoštátnení avšak už len v podnájme. Ako podnájomníci si nemohli dovoliť opraviť chátrajúcu kúriu. V roku 1992 posledná žijúca členka rodu Siebert požiadala o vrátenie kúrie ale nakoľko sa súdne spory ťahali až do roku 2001. Kúria bola v tomto procese vyhlásená v roku 1993 za národnú kultúrnu pamiatku. Posledná majiteľka z rodu Siebert bola pre vysoký vek nútená predať kúriu súčasným vlastníkom. Kúria bola zrekonštruovaná spolu s priľahlou záhradou a opäť tvorí vzácnu časť obce Koniarovce..