
Kaštieľ sa nachádza v parku oproti obecnému úradu priamo v obci Dvorec. Vstup do kaštieľa je zatvorený. V plote však chýbajú časti a do areálu kaštieľa sa dá dostať. Nakoľko nie je kaštieľ nijak zabezpečený a vietor pootváral okná aj dvere, dá sa na vlastné riziko dostať aj do vnútra kaštieľa.
Krídlo kolmo pristavané k hlavnej budove má na streche terasu s kamennou balustrádou. Strecha kaštieľa je manzardová, nad pôvodným skleníkom plochá s balustrádou. V miestnostiach sú pruské klenby so štukovým rokokový dekorom. Časť priestorov má rovné stropy..
Kaštieľ je postavený na vysoko kvalitnej architektonickej úrovni. Park, v ktorom sa kaštieľ nachádza, vznikol spolu s kaštieľom v 2. polovici 19. storočia. Syn Juraja bol Artúr Csarada, ktorý študoval maliarstvo v Paríži, kde si za ženu zobral kreolku. Kaštieľ bol v tom čase zariadený nábytkom z Talianska, Anglicka a Francúzska. Časť nábytku sa dodnes zachovala na Smolenickom zámku. Csaradovci sa v kaštieli príliš nezdržovali a veľkú časť roka trávili na cestách po západnej a južnej Európe. Artúr bol totiž nadaný maliar a na cestách hľadal inšpiráciu. Niekoľko jeho malieb sa zachovalo v kúrií Koniarovce, kde sa často zdržiavali. Kaštieľ okrem vzácneho nábytku disponoval aj bohatou knižnicou. Po 1. svetovej vojne bol kaštieľ vyrabovaný. Knihy boli Artúrom Csaradom umiestnené vo dverových výklenkoch a zachovalo sa 8000 kusov. Knižnica sa v ucelenej podobe zachovala a je súčasťou fondov Univerzitnej knižnice v Bratislave. Po výmene majetkov sa novým vlastníkom kaštieľa stal Jozef Bellai, ktorý počas života pôsobil mimo iného aj ako hontiansky a trenčiansky župan. Práve Bellai daroval v roku 1924 knižnicu Univerzitnej knižnici v Bratislave. Spolu s knižnicou predal v roku 1924 aj kaštieľ. Počas 20. storočia bol kaštieľ opravovaný, no v dnešnej dobe je v súkromnom vlastníctve, bez využitia a chátra..