Banskobystrický hrad

Mestský hrad je po zániku veľkej časti hradieb otvorenou súčasťou mestského centra. Zvyšky opevnenia sú viditeľné medzi radnicou a barbakanom a za radnicou a dnes už neexistujúcou Mühlsteinovou baštou. Ďalšia zaniknutá bašta Ondrejova stála mimo opevnenie ako predsunutá bašta. Zvyšky opevnenia sú viditeľné aj za Kostolom Svätého Kríža ktoré ho spája s Pisárskou baštou a Mühlsteinovou baštou. Zachovaná časť opevnenia sa nachádza medzi Matejovým domom s Baníckou baštou a Farskou baštou. Zvyšky opevnenia sú ďalej viditeľné medzi Farskou baštou a barbakanom. V centre areálu hradu stojí farský kostol..

Postupné opevňovanie kostola začalo už pred rokom 1442, vtedy opevnenie tvorila palisáda a zemné valy. S rastúcou prestížou banského mesta bol v 15. storočí po vzore mestského hradu v Kremnici opevnený farský kostol kamennými hradbami a baštami. Hrad plnil počas svojej existencie iba fortifikačnú funkciu. Na hrade sídlil richtár, zástupcovia cirkvi, mestský úradníci a hradný kapitán. V hrade boli uložené aj poklady mesta. Do hradu boli pôvodne začlenené tieto objekty: Farský kostol z 13. storočia, Kostol Svätého Kríža z roku 1492, Matejov dom z roku 1479, radnica z roku 1500, vstupná brána s barbakanom a Petermannovou vežou. Opevnenie bolo doplnené o Farskú baštu, Pisársku baštu, Ondrejovu baštu a Mühlsteinovu baštu. Objekty mali spoločné hradby. Do hradu sa vstupovalo cez barbakan po padacom moste. Barbakan a Petermannova veža boli dokončené v roku 1512, veža má tri zvony. Kostol Svätého Kríža dokončený v roku 1492 bol pristavaný k hradnému múru medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Na rozdiel od farského kostola, ktorý slúžil nemeckému bohatému obyvateľstvu, slúžil Kostol Svätého Kríža chudobnejšiemu slovenskému obyvateľstvu a preto sa nazýval aj Slovenský kostol. Kostol bol predĺžený po dostavbe Matejovho domu v roku 1479. Matejov dom dal údajne postaviť samotný kráľ Matej Korvín. Ide o gotický päťposchodovú budovu ktorá slúžila ako sýpka, sklad a strážnica. Hoci nesie meno po kráľovi Matejovi Korvínovy nikdy v ňom kráľ nebýval. Renesančná budova radnice bola do opevnenia hradu vstavaná medzi barbakan a Mühlsteinovu baštu v roku 1500 po tom, čo pôvodná drevená radnica zhorela pri veľkom požiari. V radnici mali pracovne richtár aj notár, dve radničné siene slúžili mestským radám a nachádzal sa tu tiež mestský archív. Hrad bol poškodený v roku 1761 po veľkom požiari ktorý vznikol v jednej z banských hutí. Budovy hradu boli obnovené a farský kostol prešiel barokovou obnovou. Po skončení tureckej hrozby boli postupne hradby búrané a hrad sa stal otvorenou súčasťou mesta. Všetky budovy hradu sa zachovali až do 20. storočia. V roku 1940 bola najskôr zbúraná Ondrejova bašta a o 7 rokov neskôr v roku 1947 aj Mühlsteinova bašta. Na mieste Ondrejovej bašty dnes stojí škola a na mieste Mühlsteinovej bašty stojí pošta. V roku 1955 bol mestský hrad vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. V rokoch 1973, 1975 a 1977 prebehli archeologické výskumy. Ďalšie výskumy prebiehali až do 21. storočia. V roku 2005 bol mestský hrad pamiatkovo obnovený a v roku 2009 bola v barbakane otvorená reštaurácia. Matejov dom slúžil ako múzeum už v roku 1889. Verejnosti bol sprístupnený v roku 1909. Dnes v ňom sídli stála expozícia Stredoslovenského múzea zameraná na históriu Banskej Bystrice. V bývalej radnici sídli od roku 1969 Stredoslovenská galéria. V roku 2022 bola na poschodí barbakanu otvorená nová interaktívna zážitková expozícia Thurzo-Fugger..