
Jedinou staršou dochovanou podobizňou hradu je veduta dobývania Fiľakova z roku 1593. Na vrchole brala sa pravdepodobne nachádzala obytná stavba. Na hrade sa podľa dochovaných záznamov nachádzal veľký palác, šesť obytných miestností, kuchyne, pivnice, sýpka a muničné sklady. Dnes sa z hradu zachovali len nesúrodé zvyšky zrúcanín, ktoré splývajú s hradným bralom. Zachovalo sa aj do steny tesané schodisko a pivničný priestor, ktorý je vtesaný do skaly.
Hoci samotný hrad sa spomína až v roku 1320, prvé zmienky o opevnenej stavbe na hradnom brale sa datujú do roku 1241 až 1242. Narýchlo postavené opevnenie beckovskými jobagiónmi poslúžilo na ochranu obyvateľov podhradia. Toto opevnenie v roku 1245 datuje listina, v ktorej vtedajší kráľ Belo IV. uznal zásluhy jabagiónov. V roku 1247 získal od kráľa majetok a právo na postavenie hradu župan Mika, predok šľachtického rodu Balašovcov. Samotný hrad sa po prvý krát ale spomína až v roku 1320 v liste, v ktorej kráľ Karol I. Róbert odobral majetky Alexandrovi z rodu Hunt-Poznan za kráľovskú neveru. Odobratím hradu majetok prešiel na Tomáša z rodu Séčéni. Rod Séčéni vlastnil hrad Hajnáčka až do roku 1424. V roku 1424 sa hrad dostal do majetku kráľovnej Barbory, ktorá ho následne previedla v roku 1438 na šľachtickú rodinu Palóci. Medzi ďalších majiteľov hradu patril aj lúpežný rytier Melichor Balaša. Rastúca turecká hrozba pre… číst dále