© Dominik 08/2024
Obec Hajnáčka sa nachádza takmer na hraniciach Slovenska s Maďarskom asi 15 kilometrov od mesta Fiľakovo. Od okresného mesta Rimavská Sobota je vzdialená 31 kilometrov. Hradný vrch je dominantou obce a je to zároveň aj prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch. V obci sa nachádza Ebeczkého kúria a v susednej obci Šurice sa nachádza hradný kopec zaniknutého Sovieho hradu.
Jedinou staršou dochovanou podobizňou hradu je veduta dobývania Fiľakova z roku 1593. Na vrchole brala sa pravdepodobne nachádzala obytná stavba. Na hrade sa podľa dochovaných záznamov nachádzal veľký palác, šesť obytných miestností, kuchyne, pivnice, sýpka a muničné sklady. ...Dnes sa z hradu zachovali len nesúrodé zvyšky zrúcanín, ktoré splývajú s hradným bralom. Zachovalo sa aj do steny tesané schodisko a pivničný priestor, ktorý je vtesaný do skaly..
Hoci samotný hrad sa spomína až v roku 1320, prvé zmienky o opevnenej stavbe na hradnom brale sa datujú do roku 1241 až 1242. Narýchlo postavené opevnenie beckovskými jobagiónmi poslúžilo na ochranu obyvateľov podhradia. Toto opevnenie v roku 1245 datuje listina, v ktorej vtedajší kráľ Belo IV. uznal zásluhy jabagiónov. ...V roku 1247 získal od kráľa majetok a právo na postavenie hradu župan Mika, predok šľachtického rodu Balašovcov. Samotný hrad sa po prvý krát ale spomína až v roku 1320 v liste, v ktorej kráľ Karol I. Róbert odobral majetky Alexandrovi z rodu Hunt-Poznan za kráľovskú neveru. Odobratím hradu majetok prešiel na Tomáša z rodu Séčéni. Rod Séčéni vlastnil hrad Hajnáčka až do roku 1424. V roku 1424 sa hrad dostal do majetku kráľovnej Barbory, ktorá ho následne previedla v roku 1438 na šľachtickú rodinu Palóci. Medzi ďalších majiteľov hradu patril aj lúpežný rytier Melichor Balaša. Rastúca turecká hrozba pre hrad znamenala zaradenie do sústavy protitureckých pevností. Po prvý krát bol hrad tureckými vojskami obsadený v roku 1545. Na hrade Turci vydržali rok. Hrad bol následne opevnený a na hrade zostala stála posádka. Tureckému náporu hrad znovu podľahol v roku 1565. Turci tento krát hrad opustili až v roku 1593 po páde neďalekého Fiľakova. K obnove hradu došlo v roku 1596. Do tretice sa na hrad dostala turecká posádka v roku 1645, išlo o spojencov grófa Juraja I. Rákociho pri jeho povstaní proti kráľovi. Turecké vojská boli z hradu opäť vyhnané a hrad v roku 1649 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou pod záštitou vtedajšieho majiteľa Ladislava z rodu Fekete. Zánik hradu sa pomaly začal písať už v roku 1703. Ďalšie povstanie proti kráľovi tentokrát vedené Františkom II. Rákocim znamenali pre hrad dobitie Ladislavom Oškaiom, po ktorom na hrade vypukol požiar. Hrad ešte prešiel poslednou opravou ale v roku 1711 bola časť hradu už nevyužívaná a bez vybavenia. Úplné opustenie hradu nasledovalo do polovice 18. storočia, kedy sa hrad zmenil na ruinu..
|
Přihlášení |
