Nová Baňa

Pri rekonštrukcií bola obnovená aj miestnosť s portrétmi uhorských kráľov a kráľovien..

Už v roku 1345 získala Nová Baňa výsadu slobodného kráľovského a banského mesta, ktoré neskôr nasledovali aj výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Nakoľko kráľovské banské mesto potrebovalo opevnenú budovu na ochranu bohatstva a cenností bola v roku 1353 postavená gotická štvorpodlažná budova pevnostného typu. V banských mestách sa vtedy nazývali kráľovský dom. Opevnený objekt, ktorý bol obkolesený hradbami a priekopu plnil obrannú aj administratívnu funkciu. Po obsadení mesta v roku 1440 Jánom Jiskrom a vypálení Novej Bane v roku 1442 Vladislavom Jágelovským bolo opevnenie posilnené v roku 1447. Na prelome 16. a 17. storočia pri hrozbe Tureckých nájazdov bola pristavaná hranolová veža a celý objekt dostal pevnostné opevnenie so strieľňami. Turecké vojská po porážke pri meste Žarnovica vtrhli do Novej Bane a mesto vyplienili, väčšina obyvateľov bola povraždená a odvlečená do zajatia. Banské zariadenia boli taktiež zničené počas stavovských povstaní. Samotná pevnosť vyhorela v 18. storočí a začala sa jej prestavba do súčasnej podoby. Z pôvodných štyroch poschodí zostali tri a gotická pevnosť bola prebudovaná do barokovej podoby. Pevnosť od roku 1722 slúžila ako radnica. Baníctvo zažívalo nový rozmach po vybudovaní známeho Potterovho ohňového stroja. Baníctvo v Novej Bani však začalo rýchlo upadať, v roku 1810 sa pretrhla umelá vodná nádrž Tajch a v roku 1887 bolo baníctvo v Novej Bani ukončené. Radnica sa dochovala až do roku 1939, kedy bola zbúraná pevnostná časť a nahradila ju nová budova mestského úradu. V starej radnici sídlil mestský archív a okresný súd. Pamiatkovej obnovy sa stará radnica dočkala v rokoch 1967 až 1972. Od roku 1986 v celej budove sídli Pohronské múzeum. Nechýba ani expozícia slávneho Potterovho stroja..