
Ústrednú časť kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy a priestor dotvára dominantný chrámový kostol Panny Márie a svätého Benedikta stojaci na severnej strane. Je to veľkolepá trojloďová bazilika s impozantne riešeným gotickým vstupným portálom na západnej strane a rozmerným priečelím tvoriacim dvojicu typických veží. Kostol je zaklenutý krížovými klenbami. Na jeho južnej strane je časť gotickej krížovej klenby starého gotického kláštora, ku ktorej prilieha gotická sakristia s neskorogotickou kaplnkou sv. Krvi z roku 1489.
Počiatky kláštora benediktínov siahajú do roku 1075, uhorský kráľ Gejza I. v tomto roku slávnostne otvoril už dokončený kláštorný komplex, ktorý sa už v dobe svojho vzniku mohol pýšiť majetkami v Tekovskej, Nitrianskej, Ostrihomskej a Novohradskej stolici a medzi inými kláštor mal aj výsadu na výber soľného mýta v Sedmohradsku a mýta z plavenia dreva na Hrone. Z pôvodného románskeho komplexu sa dodnes zachovalo minimum. Stavby ktoré tvoria dnešný kláštorný komplex boli vybudované v rokoch 1345 až 1350 za vlády kráľa Ľudovíta I.. Najstaršou stavbou bol gotický kostol s trojicou svätýň. V tomto období sa začalo aj so stavbou kláštorných budov. Na konci 14. storočia bolo ku kostolu pristavené trojlodie s dvojicou veží a so vstupným portálom a ku kláštoru bolo doplnené južné krídlo. V roku 1508 bolo dokončené aj opátske krídlo. V roku 1483 sa do kláštora dostala vzácna relikvia Kristovej krvi ktorú… číst dále