Šaľa

Arkádové chodby lemujú vnútorné nádvorie po celom obvode. Dominantným prvkom hlavnej fasády je mohutná štvorhranná veža, ktorá je vybavená masívnym portálom a strieľňami. Prízemné priestory majú valené klenby s výsečami, zatiaľ čo miestnosti na poschodí sú preklenuté kombináciou valenej a pruskej klenby..

V roku 1598 sa sem presunulo kolégium z Kláštora pod Znievom spolu so strednou školou, študentmi, učiteľmi a potrebným vybavením. Študenti spočiatku bývali v miestnych domoch určených na ubytovanie. Slávnostné položenie základného kameňa pre novú budovu kolégia sa uskutočnilo v roku 1604. Na stavbe sa podieľali talianski majstri. V tom čase kolégium získalo knižnicu, no nie je známe, či bola súčasťou hlavnej budovy alebo samostatným objektom. Prvým rektorom kolégia sa stal Alfonz Carillo, ktorého neskôr vystriedal Alexander Dobokai. V roku 1601 tu pôsobilo päť magistrov, štyria rehoľní bratia, päť pátrov a viac ako 400 študentov. Medzi vyučujúcimi bol aj Peter Pázmaň, neskorší ostrihomský arcibiskup a zakladateľ Trnavskej univerzity. Študoval tu aj Mikuláš Esterházi, narodený v roku 1582 v Galante. Vďaka sobášu získal rozsiahle majetky, medzi ktoré patrili aj pozemky po Turzovcoch. V roku 1625 sa stal veliteľom novozámockej pevnosti a v rokoch 1625–1645 zastával významnú funkciu v Uhorsku. Rozvoj kolégia narušilo povstanie Štefana Bočkaja v roku 1605. Jezuiti boli vyhnaní a o rok neskôr bol prijatý zákon zakazujúci im vlastniť majetok. Kaštieľ prešiel do rúk ostrihomského arcibiskupa. Peter Pázmaň pre svoj dvor v roku 1622 vypracoval domový poriadok, čo dokazuje, že budova bývalého kolégia bola v tom čase prestavaná na kaštieľ. Pôdorys kaštieľa z tohto obdobia sa však nezachoval. Medzi rokmi 1650–1663 tu fungovala škola so stovkou žiakov. Do roku 1635 sa tu nachádzala knižnica, ktorá neskôr obohatila univerzitnú knižnicu v Trnave. V druhej polovici 17. storočia sa kaštieľ využíval na obranné účely – vybudovalo sa opevnenie, vodná priekopa a spevnili sa múry. Po odznení tureckej hrozby bol v roku 1729 prestavaný, pričom si zachoval renesančný vzhľad. V roku 1774 ho obývali už len úradníci a strážca brány, keďže bol považovaný za nepohodlný. Záznamy z rokov 1793–1795 dokumentujú prestavbu poschodia. V nasledujúcich desaťročiach sa kaštieľ prenajímal na rôzne účely. V prvej polovici 19. storočia prešla budova ďalšou rekonštrukciou a byty v nej sa prenajímali už od 40. rokov. Po vzniku Československa slúžila na administratívne účely, nachádzali sa tu úrady, žandárska stanica, väznica, škola a byty pre úradníkov. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ znárodnený a postupne chátral. Využíval sa na rôzne dielne a núdzové bývanie. V 60. rokoch 20. storočia bol v zlom stave, a preto sa v roku 1963 začala rekonštrukcia strechy. Práce prebiehali pomaly a ich dokončenie v roku 1974 zabezpečilo ministerstvo vnútra. Posledná veľká rekonštrukcia prebehla v roku 1993, ďalšie práce pokračovali v roku 1998 a oprava exteriéru, vrátane fasády a strechy, bola ukončená v roku 2008. Dnes kaštieľ slúži ako sídlo Štátneho archívu..