Galanta - Renesančný kaštieľ

Kaštieľ chránil tehlový múr s rožnými bastiónmi. Pri ranobarokovej úprave boli fasády biele. Po prestavbe do barokového slohu boli v hornom podlaží vybudované vysoké kláštorné klenby, zdobené freskami a štukovou výzdobou. Dnešný kaštieľ je stále obdĺžnikového pôdorysu, pozostatky fortifikácie sú okolo kaštieľa stále viditeľné. Okolie kaštieľa však utrpelo modernou zástavbou..

Okolo roku 1647 prešiel kaštieľ prvou úpravou, bol prestavaný do neskororenesančného slohu. Na maľbe z roku 1680 je vidieť, že okolo kaštieľa v tom čase bola francúzska záhrada. Generál Štefan Esterházy nechal kaštieľ medzi rokmi 1681 až 1714 prebudovať do ranobarokového slohu. Poslednou stavebnou úpravou bola v roku 1773 prestavba pri príležitosti svadby, ktorú pre svoju dcéru Mariannu vykonala vtedajšia majiteľka kaštieľa, vdova po Karolovi Františkovi Esterházym, Amália Mária Limburg von Styum. Pri tejto prestavbe sa začal fortifikačný výzor kaštieľa postupne meniť. Amália v kaštieli bývala 41 rokov a za jej pôsobenia v kaštieli bola vybudovaná aj kaplnka. Potomkovia Amálie kaštieľ predali rodine Kuffnerovcov, ktorá vlastnila cukrovar v Sládkovičove. V 70.-tych rokoch 20. storočia bolo zbúrané opevnenie kaštieľa a zbúraný mal byť aj samotný kaštieľ. V 80.-tych rokoch sa na naliehanie pamiatkového úradu a samosprávy podarilo kaštieľ zachrániť a začala jeho obnova. Od roku 1992 je kaštieľ prístupný verejnosti. Nachádzajú sa tu stále expozície pochádzajúce zo zbierok Vlastivedného múzea v Galante, archeologická zbierka a mobiliár historického nábytku. Potomkovia rodiny Esterházy dodnes používajú vo svojom mene prídavok de Galanta práve podľa kaštieľa, ktorý bol ich rodové sídlo..