209/XI.
Interpellacia
poslancov Igora Hrusovskeho, V. Mikulasa a druhov
panu ministerskemu predsedovi, min. zemedelstva a ministru spravedlnosti
o prevadzaniu lesnej reformy na vychodnom Slovensku.
V obvodu uradovny pozemkoveho uradu v Presove prevadza sa lesna reforma takym sposobom, ze lesne komplexy doposial jednotne rozdrobuju sa na malolesy a davaju sa druzstvam, ktore podla prehlasenia presidenta statneho pozemkoveho uradu, ktore predniesol tohoto roku v rozpoctovom vybore pri prejednavaniu statneho rozpoctu, sa spatne hospodari a tym ohrozuje lesne hospodarstvo a tak aj pramen vyzivy chudobneho ludu na vychodnom Slovensku. Mimo toho pri tomto prevadzani lesnej reformy v neodovodnenej miere vypustaju sa lesy z pod zaboru.
Abysme posluzili konkretnymi dokladmi k tomuto nasmu obvineniu, uvadzame nasledujuce:
Pohranicny velkostatok Plavec, ktoreho majitelom je Alapi Salamon Geza (porucnik Dr. Gustav Csaky), ma dosial pod zaborom asi 5.000 kat. jut. lesnej pody. Statny pozemkovy urad dovolil bez kazdej naliehavej priciny, aby menovanemu velkostatkarovi bola zo zaboru vypustena asi polovica tohoto majetku. Ostatnu ciastku statny pozemkovy urad pridelil 11 druzstvam, a sice druzstvu v Plavci, Orlovej, Kozelci, Durkovej, Gromosi, Andrejovciam, Plavnici, Ujaku, Malom Lipniku a Matisovej. Poznamenavame, ze ackolvek o pridele tychto lesov ziadaly tiez niektore obce, medzi nimi i velke obce s dobrym obecnym hospodarstvom, ako na priklad mesta Presov a Sabinov, statny pozemkovy urad odmietol pridelit tymto obciam lesy a tak dostaly sa lesy druzstvam, prevadzajucim neucelne a skodlive hospodarenie. Tymto sposobom cela pozemkova reforma ne velkostatku plavecskom stala sa proti ucelom, proti zakonu a na ukor zaujmov verejnych a slovenskeho ludu.
Atd ...
na str.: http://www.psp.cz/cgi-bin/ascii/eknih/1929ns/ps/tisky/T0209_02.htm
