Pôvodný vodný hrad Šintava sa po prvý krát spomína v roku 1177 ako sídlo hradného komitátu. Postavený bol na dôležitom Šintavskom brode, ktorý predstavuje prechod cez rieku Váh. Osídlenie okolia Šintavy siaha až do Veľkej Moravy. Pravdepodobným predchodcom vodného hradu bolo práve veľkomoravské hradisko. Hrad na prelome 11. a 12. storočia získal kamennú podobu a pri hrade stála aj mýtnica. V roku 1261 hrad daroval kráľ Belo IV. do súkromných rúk. Hrad v tom čase prestáva byť sídlom hradného komitátu. Abrahám Rúfus hrad v roku 1326 vymenil s kráľom Karolom I. Anjou za hrad Čeklís. Hrad je neskôr takmer 100 rokov spravovaný kastelánmi ako kráľovský majetok. Keď sa k moci v roku 1387 dostáva Žigmund Luxemburský, hrad Šintava sa stáva jeho obľúbeným sídlom. Hrad sa stal hlavným stanom Žigmunda. Nakoľko vojenské výdavky v roku 1410 donútili Žigmunda hrad Šintava dať do zálohy, hrad prešiel do majetku grófa Juraja z Pezinka. Hrad Šintava v tom období predstavoval hlavný tábor kráľovských vojsk v boji proti husitom. 28. apríla 1430 sa odohrala rozhodujúca bitka ktorá je dodnes známa ako Šintavská bitka. Husiti porazili kráľovské vojská ale nakoľko v boji padol ich vodca, stiahli sa na Moravu. Po roku 1430 hrad striedal často majiteľov. Až do roku 1523 bol hrad vo vlastníctve rodu Rozgony. Hrad bol v tom období spolu s hradom Čeklís darovaný kráľom Ľudovítom II. Jagelovským jeho pokladníkovi Alexejovi Thurzovi. V roku 1530 sa do Šintavy dostávajú turecké vojská, samotný hrad nebol dobitý avšak Šintava bola vypálená. Hrad sa po smrti Alexeja dostáva do majetku rodu Bathory vďaka manželstvu Alexejovej dcéry Anny a Andreja Bathoryho. Andrej Bathory hrad prebudoval na panské sídlo ale po smrti Anny musel v roku 1563 odísť a hrad sa stal majetkom mladšej dcéri Alexeja Thurzu. Alžbeta Thurzová bola v tom čase vydatá za Júliusa zo Salmu a hrad sa stáva majetkom Salmovcov. Po smrti Salmovcov spory o majetky vyhral Stanislav Thurzo. Stanislav Thurzo hrad opevnil a upravil na modernú pevnosť, ktorá odolala niekoľkým tureckým útokom. Hrad nebol ani jeden krát dobitý. Manželkou Stanislava Thurzu bola Anna Rosina Listhius. Do dejín sa zapísala ako Šintavská bosorka. Kvôli jej záľube v mučení bola dokonca väznená na Čachtickom hrade spolu s Alžbetou Bathory. Z väzenia sa dostala keď ju jej manžel Stanislav oslobodil a odpustil jej. Toto sa mu stalo však osudným nakoľko v roku 1625 zomrel za záhadných okolností, vraj za účasti Anny. Anna sa znova vydala za Juraja Pogrányiho. Po jeho smrti v roku 1629 sa stala zemepánkou Šintavy, Serede, Hlohovca, Pustých Sadov a priľahlých panstiev. V mučení pokračovala, mučila ženy aj mužov. Telá nechávala tajne pochovávať alebo nechala rozhlasovať, že obete zomreli na týfus. Nakoniec bola usvedčená a odsúdená na popravu. V roku 1638 dostala od Ferdinanda III. milosť a dožila na Šintavskom hrade pod dozorom. Zomrela v roku 1643, po smrti oboch jej synov s ňou vymrela Thurzovská línia z hradu Šintava. Šintavský hrad prešiel do majetku ďalšieho mocného rodu Esterházy, keď hrad dostal do majetku Mikuláš Esterházy. Hrad bol opravený a za čias Esterházyovcov prebudovaný z vojenskej pevnosti na barokovú rezidenciu. V roku 1663 sa Turci po dobití Nových Zámkov, Levíc, Hlohovca a Nitry dostali až k hradu Šintava. Šintavu bránilo 500 vojakov až do zimy kedy sa Turci stiahli. Hrad Šintava tak zostal nedobitý. V roku 1704 sa na hrad stiahol po prehratej bitke František Rákoczi počas stavovského povstania. V roku 1707 Rákoczi zničil vežu hradu a zvyšok hradu vyhorel. V roku 1711 po povstaní sa hrad stáva majetkom Jozefa Esterházyho a po jeho smrti jeho brata Františka. František hrad prestaval na barokový kaštieľ a vznikla aj baroková záhrada. Posledná časť hradu sa zrútila v roku 1823. V roku 1841 bol kaštieľ upravený v klasicistickom slohu. V roku 1912 panstvo kúpila rodina Ohrenstein. Nakoľko sa hlásili k židovskej národnosti bol im kaštieľ v roku 1941 odobraný Štátnym pozemkovým úradom. V roku 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemecké vojská a neskôr sovietske vojská. Zariadenie kaštieľa bolo v tom čase zničené a zanikla aj veľká časť parku. V roku 1948 pripadol kaštieľ štátu. Časť kaštieľa sa využívala ako divadelná sála. V roku 1962 tu sídlila Stredná odborná škola a v roku 1968 Dom detí a mládeže. V roku 1969 sa divadelná sála zmenila na vináreň. V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa a od roku 1993 prešiel do majetku mesta Sereď. Rekonštrukcia nebola dokončená a archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, bol v roku 1995 ukončený. V roku 2008 rozbehlo Občianske združenie Vodný hrad prvú časť projektu obnovy bastiónu kaštieľa. Práce boli dokončené v roku 2013. V roku 2019 zriadilo mesto Sereď transparentný účet na opravu kaštieľa. Rekonštrukcia kaštieľa stále prebieha, kaštieľ dostáva novú strechu. Počas roka sa v kaštieli konávajú podujatia a návštevníci majú možnosť vidieť pokrok v opravách kaštieľa.
Text: historie
27.5. 2024 - Dominik
Zdroje
https://www.hrady-zamky.sk/sintava/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Seredský_kaštieľ
|
Přihlášení |
