Podrečany

Prvé zmienky o novohradskej obci Podrečany pochádzajú z roku 1393. Išlo o obec, ktorá spadala pod panstvo hradu Divín. V priebehu storočí obec menila vlastníkov. Medzi najznámejšie rody, ktoré ju ako súčasť panstva Divín spravovali, patria rody Tomajovcov, Losoncziovcov, Balassovci a Zichyovci. Začiatok 18. storočia priniesol nového správcu Podrečian. Novým zemepánom sa stal kapitán kuruckého vojska Andrej Török, ktorý slúžil ako kapitán vojska Františka II. Rákocziho. V obci v tom čase boli postavené dva kaštiele. Horný kaštieľ obýval Andrej Török a dolný kaštieľ využíval práve František II. Rákoczi. Ani jeden z týchto kaštieľov sa do dnešných dní nezachoval. Novými majiteľmi obce sa v roku 1878 stala rodina Kuchynkovcov. Práve po nich sa v obci zachoval jediný dochovaný kaštieľ. Kaštieľ bol postavený na mieste pôvodného horného kaštieľa. Pre stavbu kaštieľa sa rozhodli použiť francúzske vzory, a tak v roku 1893 vznikol kaštieľ s parkom v secesnom slohu, ktorý má bohatú výzdobu s prvkami francúzskeho baroka. Stavbu inicializoval gróf Július Kuchynka. Niekoľkými úpravami kaštieľ prešiel ešte v 20. storočí. Gróf Július Kuchynka nemal so svojou manželkou Kornéliou žiadne deti. Po smrti Júliusa sa Kornélia ako 62-ročná vdova znova vydala. Za manžela si zobrala Antona Forgáča, ktorý bol od nej o 9 rokov mladší. Anton Forgáč v kaštieli žil aj po smrti Kornélie a sám tu zomrel v roku 1937. Kým Július a Kornélia sú pochovaní v kaplnke, ktorú sami zrekonštruovali priamo v Podrečanoch, Anton sa po smrti nechal pochovať pod zámkom Halič. Po vojne bol jedným z majiteľov doktor práv Július Ponický. O pár rokov bol kaštieľ znárodnený a plánovalo sa tu otvoriť sklárske múzeum. Za účelom tohto projektu prebehla v 80-tych rokoch rekonštrukcia kaštieľa. Múzeum tu však nesídlilo a do roku 1992 tu bol umiestnený depozit Novohradského múzea v Lučenci. Neskôr, po reštitúcii, bol kaštieľ vrátený potomkom posledných majiteľov. Jednou z nich bola aj spisovateľka Hana Ponická, dcéra doktora Júliusa Ponického. Do kaštieľa sa nasťahovala v roku 2002 a žila tu až do svojej smrti v roku 2007. Kaštieľ dodnes zostáva súkromným majetkom viacerých potomkov posledných majiteľov.

Text: historie
1.11. 2024 - Dominik

Zdroje
LACIAK JÁN,. 707 Slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností. 1 vyd. Bratislava: IKAR, a.s., 2019. ISBN 978-80-551-6852-4
https://www.podrecany.sk/historia-obce.html
https://www.podrecany.sk/pamatihodnosti.html
Informačná tabuľa o kaštieli