Veľká Hradná

Obec Veľká Hradná sa po prvý krát spomína v roku 1329. Samotná obec je však staršia. Pôvodne tvorila sídelnú jednotku so susednou obcou Malá Hradná. O histórií hradu Gradna sa príliš nevie, existuje niekoľko teórií. Prvou z nich je, že už za čias Veľkej Moravy sa tu malo nachádzať hradisko, ktoré sa podľa predpokladov nachádzalo na mieste dnešného kostola sv. Vavrinca v dnešnej obci Malá Hradná. Toto hradisko zohralo dôležitú úlohu pri obnove Nitrianskeho biskupstva v roku 1083 kedy tu vznikol arcidiakonát. Hradná bola povýšená do stavu župného sídla. Strategický význam Hradná stratila po pričlenení k Trenčianskemu hradu. V samotnom katastri dnešnej obce Veľká Hradná vznikol v priebehu 11. až 12. storočia strážny hrádok v chotárnej časti Kostolnica. To, že išlo o dva rozdielne objekty dokazuje záznam v Anonymusovej kronike Geta Hugarorum v kapitole 37 sa uvádza že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín, Gradna a sídlo arcidiakonátu tohože mena. Z tohto je teda pravdepodobné, že pôvodné hradisko v dnešnej Malej Hradnej bolo uvádzané ako arcidiakonát a hrad Gradna sa nachádzal v dnešnej Veľkej Hradnej. Bez archeologického výskumu oboch lokalít však tieto tvrdenie nemožno potvrdiť. Hrádok vybudovaný vo Veľkej Hradnej mal pravdepodobne strážnu funkciu. Druhou teóriou je, že hrad Gradna stál na mieste hradiska a bol zároveň aj sídlom arcidiakonátu a zároveň sídlom vetvy rodu Hunt-Poznan a sídlom pohraničnej provincie. Zaniknúť mal počas bojov s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ktorá z teórií je správna by pomohol zistiť výskum v oboch obciach. Keďže obec Gradna sa neskôr rozdelila na dve samostatné obce je dnes už veľmi ťažké zistiť či bol arcidiakonát v dnešnej Malej Hradnej alebo či hrad, hradisko aj arcidiakonát stál na kopci Hradište vo Veľkej Hradnej. Reliéf kopca pripomína hradný kopec v neďalekých Ruskovciach a je preto možné, že hrádok vo Veľkej Hradnej bol podobný ako hrádky v Ruskovciach a v obci Dubodiel. Hrádok pravdepodobne zanikol už v 13. storočí nakoľko v mapách z rokov 1241 a 1242 je Hradná označená už len ako arcibiskupstvo bez hradu. Kopec pri Veľkej Hradnej dodnes nesie názov Hradište a ešte stále sa dajú rozpoznať terénne nezrovnalosti a valy hrádku. Lokalita je však zarastená a neprebehol tu žiaden výskum.

Text: historie
27.7. 2024 - Dominik

Zdroje
https://www.velkahradna.sk/obec/historia-obce/
https://www.slovenskehrady.sk/hrad-velka-hradna/diskusia
PLAČEK M., BÓNA M.,. Encyklopédia Slovenských hradov. 1 vyd. Bratislava: SLOVART, spol. s r.o., 2007. ISBN 978-80-8085-287-0